Rozmarín

Dnes ma zaujala ďalšia bylinka, a to rozmarín. Dozvedel som sa 2 veci: máme ju aj my, čo ma nesmierne teší zároveň aj samé zaujímavosti, s ktorými sa chcem podeliť.

Rozmarín lekársky (lat. Rosmarinus officinalis)

Rozmarín lekársky je vždyzelený vytrvalý ker až 2 m vysoký, jeho domovom je juhozápadné Stredomorie. Pestuje sa od staroveku a bol zasvätený bohyni Venuši ako symbol lásky a vernosti. Preto sa doteraz používa pri svadbách. Používal sa taktiež ako dezinfekčný prostriedok vo väzniciach, v dobe moru sa nosila vetvička zavesená na krku. Je známych veľa povier, ale sú v nich aj zrnká pravdy. Rozmarín u nás môžeme pestovať ako izbovú rastlinu, ktorá môže byť cez leto vonku. Potrebuje veľmi svetlé a teplé miesto. Je citlivá na mráz nad -5 stupňov. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako živý plot. Treba ho udržiavať v mierne vlhkej pôde. Najlepšie sa rozmnožuje zrelými, asi 10 cm odrezkami z výhonkov. Zakoreňujeme ho vo vlhkom piesku alebo vo vode. Dá sa taktiež množiť zo semena. Čerstvé výhonky sa trhajú priebežne, nesmú sa otrhať príliš, najviac do tretiny výhonku. Konce výhonkov treba strihať a pekne tvarovať, aby rastlina získala pekný tvar. Nové výhonky vyženie vo februári. Listy obsahujú až 3% mnohozložkovej silice gáfrovej vône, flavonoidy, horčinu, triesloviny a ďalšie látky. Zaujímavý je vysoký obsah vápnika, organizmom dobre vstrebateľný. 

Zdravotníctvo: Rozmarín je liečivá rastlina. Čaj pripravujeme z polievkovej lyžice rozmarínu, ktorú zalejeme 3 dl vriacej vody. Pomáha pri nervovom vypätí, pri bolestiach hlavy, celkovo ukľudňuje a pôsobí proti stresu. Podporuje krvný obeh. Podporuje trávenie, obmedzuje rast baktérií, je močo- a žlčopudný, a preto sa používa pri príprave jedál s vyšším obsahom tuku. Masti pôsobia proti reumatickým bolestiam, nálev sa taktiež používa ako kloktadlo. Dáva sa
i do voňavých vrecúšok pre pokojný spánok i k prevoňaniu miestností, do vonných zmesí (potpourri). Používa sa i do skríň na odpudzovanie hmyzu a pri aromatizácii bielizne.

V kuchyni: Na použitie v kuchyni trháme mladé listy pred rozkvitnutím a sušíme v tieni. Inak pre okamžitú potrebu používame mladé lístky počas celého roka. Používajú sa v menších dávkach – do pokrmu pre 4 osoby stačí lyžička lístkov. Koreníme baranie a bravčové mäso, ryby, jahňacinu, pridávame k cuketám, baklažánu, paradajkovým pokrmom, na pizzu, cestoviny, varené zemiaky, na mleté mäsá, do cestíčok na vyprážané ryby a zeleninu. Chutí i v divine, sviečkovej na smotane, používa sa pri grilovaní, na aromatizáciu ocotov a olejov. Chuť i aróma sú veľmi výrazné, hodia sa do zmesí s cesnakom, cibuľou, levanduľou. Býva súčasťou zmesí korenia, napr. provensálskeho. Do ho pokrmov pridávame až tesne pred dokončením, aby silica nevyprchala. Rozmarín vo väčších dávkach pôsobí opojne. 

Zdroj: recepty.netcabinet.net/adobe/bylinky.pdf

Estragón

V poslednej dobe ma zaujalo umenie francúzskej kuchyne, a zistil som, že hojne používajú bylinku, ako korenie, menom estragón alebo ináč palina dračia. Podarilo sa mi ju zohnať v sušenej drvenej forme, najprv z Maďarska, neskôr som horko ťažko objavil aj v Tescu. Bude to spôsobené tým, že v našich končinách sa v dnešnej dobe málo používa, hoci v minulosti bola z jedným obľúbených   korení. Ja už poznám jej úžasnú chuť v pokrmoch, pripravených v kombinácii s kuraťom, šampiňónmi alebo v rôznych omáčkach i omelete. A to je dôvod prečo je reč o tejto úžasnej bylinke v tomto článku.

Palina dračia (lat. Artemisia dracunculus L.)

Estragón, alebo palina dračia (lat. Artemisia dracunculus L., angl. Tarragon) je dvojročná rastlina z čeľade Astrovité pochádzajúca zo strednej Ázie. Je dôležitým korením v tureckej, arménskej a balkánskej kuchyne. Z európskych kuchýň je naviac obľúbená už v spomínanej francúzskej, najmä pre svoju rafinovanú príchuť po aníze.

Existujú dva veľmi príbuzné druhy: Artemisia dracunculoides, tzv. ruský estragón, rozmnožuje sa semenami, ktoré u nás bežne dostať v semenárskych obchodoch. Je veľmi robustný, vitálny ale chuť po aníze nie je veľmi výrazná. Dosahuje výšku okolo l metra, pre potrebu rodiny postačia maximálne 1 –2 sadenice, rozsadené na vzdialenosť aspoň 50 cm. 

Druhý estragón, Artemisia dracunculus, tzv. pravý estragón, je aromatickejší, má tmavozelené listy (dôležitý znak) ale je o niečo menej odolný voči chladu a rozmnožuje sa len koreňovými výbežkami (semenami nie). Vyžaduje slnečné stanovište a pravidelnú zálievku, najmä v suchom období. V záhrade v priaznivých podmienkach vyrastá aj do výšky 150 cm, na balkóne vo väčšom kvetináči 60 – 70 cm. Na priebežné použitie sa zbierajú jednotlivé lístky, na sušenie horná polovica výhonkov v čase kvitnutia. Dôležité je jesenné zrezanie výhonkov 10 cm nad zemou, u pravého estragónu aj prikrytie slamou alebo iným materiálom na ochranu pred mrazom.

Zdravotníctvo: Estragón obsahuje jód, minerálne soli, vitamín A a C. Čaj z estragónu prečisťuje obličky a zvyšuje chuť do jedla.

V kuchyni: je výborný na ochutenie polievok, hydiny, rybacích a divinových pokrmov, pečenej baraniny a jahňaciny, prívarkov zo zeleného hrášku, fazuľky a zemiakov. Všeobecne je špeciálnym dochucovadlom okyslených jedál a pripravuje sa z neho vynikajúci estragónový ocot. Pripravuje sa tak, že sa na estragónové lístky, vložené do sklenenej nádoby naleje toľko octu, aby boli zakryté a po niekoľkých dňoch, keď ocot prevezme vôňu estragónu, precedí sa cez jemné sitko a používa ako dochucovadlo do polievok, omáčok a podobne tam, kde sa používa obyčajný ocot. Výnimočnú príchuť dodá estragón vaječnej omelete so zemiakmi, miešaným vajciam a napríklad aj žemľovej plnke pri pečení hydiny. Nadrobno nakrájané lístky estragónu zamiešané do obyčajnej horčice, dokážu ozvláštniť túto tradičnú prílohu k párkom podobne, ako to dokáže v horčici strúhaný chren. Dochucovať ním treba opatrne kvôli intenzívnej chuti. Vo Francúzsku si môžete bežne k vodke objednať kocky ľadu, v ktorých sú „uväznené“ estragónové lístočky. 

Zdroj: http://recepty.netcabinet.net/adobe/bylinky.pdf

Bazalka ako univerzálna bylinka

Pred týždňom som dostal planty bazalky, tak som samozrejme vygooglil ako sa pestuje. A narazil som na problém, ako obvykle, keď niečo vyhľadávam – masa informácií a teraz zvážiť ktoré sú pravdivé.  Tak som si prečítal rôzne články, diskusie, príspevky, skúsenosti od iných pestovateľov. Asi najdokonalejšie je nasledovná:

Bazalka pravá (lat. Ocimum basilicum)

Bazalka je považovaná za najobľúbenejšiu kuchynskú bylinku. Patrí do čeľade hluchavkovité. Pochádza z Afriky a Ázie, kde ju pokladajú za "rastlinu s nebeskou silicou" a majú k nej, takpovediac kultový vzťah. Indovia napríklad na bazalku prisahajú. Bazalka údajne vyrástla okolo Ježišovho hrobu po jeho zmŕtvychvstaní a tak z nej niektoré grécke ortodoxné cirkvi pripravujú svätené vody a črepníky s bazalkou umiestňujú k oltárom. Na Mexickom vidieku ju zasa nosievajú vo vreckách, aby mali dostatok peňazí. V marci treba z osiva predpestovať sadeničky a von na slnečné miesto, na vzdialenosť 15 -20 cm, vysadzovať až po jarných mrazoch v polovici mája. Možno ju ale dorábať aj  počas celého roka z priamych výsevov na teple a svetle s dostatkom vlahy, aj na obločnej doske v kvetináčoch. Pôda nesmie vyschnúť, polievať denne inak budú listy horkastej chuti, stonka zdrevnatie. Na kuchynské použitie trháme čerstvé lístky v priebehu celého roka. Na sušenie odrezávame byle asi 5 cm od zeme na začiatku kvitnutia, aby mohli znova obrásť. Ako korenie bazalku používame čerstvú alebo sušenú, alebo nasekanú zmiešame  so soľou a olivovým olejom a uložíme, prípadne zamrazíme. Bazalka obsahuje okrem výrazne voňavej silice a ďalších zložiek aj organické kyseliny, v čerstvom stave aj vitamín C, karotén a enzýmy, ako aj minerálne látky, najmä veľa draslíka, vápnika, horčíka a ďalších látok. Čerstvé lístky bazalky s ich sladko korenistou chuťou a vôňou pripomínajúca klinčeky sú nenahraditeľné pri príprave mnohých jedál z oblasti stredozemného mora. Bazalka je výborná na čerstvých rajčiakoch, pokvapkaných olivovým olejom a hodí sa aj do varených jedál s rajčiakmi.  Ozvláštňuje chuť ryžových šalátov a skvele dopĺňa chuť jedál z tekvice, cukini, fazule, húb. Jej výraznú chuť neprehluší ani  cesnak a spolu sním je hlavnou koreniacou zložkou klasickej  talianskej omáčky na cestoviny, tzv. pesta (recept na konci článku). Čerstvé lístky si uchovajú aromatickosť, ak ich uložíme do oleja. 

Zdravotníctvo: Obsahové zložky bazalky majú výrazný účinok na dobré trávenie, proti nadúvaniu, sú protikŕčové, pôsobia ukľudňujúco na črevný trakt, na vylučovanie tráviacich štiav a proti zápalom, pri poruchách trávenia po dlhodobom užívaní liekov. Bazalka je vhodná pri  odtučňovacích kúrach, podporuje vylučovanie nežiaducich zbytkov z organizmu. Zmierňuje stavy po chemoterapii. Taktiež  osviežuje  dych, aromatické zložky  pôsobia na ukľudnenie a zlepšenie nálady. Čaj z bazalky sa používa na posilnenie žalúdka, na zvýšenie chuti do jedla, proti plynatosti, pri žalúdočnej infekcii, na zmiernenie kašľa, na upokojenie nervov, ako močopudný prostriedok, pri zápale obličiek. Zvonka sa používa na gargalizovanie a na vyzrievanie vredov. Taktiež sa používa v pleťovej a vlasovej kozmetike pre svoje antibakteriálne účinky.

V kuchyni: uplatňuje sa jej skvelá vôňa po mäte piepornej, klinčekoch, tymiáne alebo i po ružiach. Je korením zeleninových a paradajkových omáčok, zvlášť sa odporúča jej súčasné použitie s cesnakom a olivovým olejom. Hodí sa do šalátov, syrov, pokrmov z mletého mäsa, na pizzu, do fazule, nakladaných uhoriek, cestovín a vaječných pokrmov. Používa sa do bylinných ocotov, olejov, masla, majonéz a pomazánok. Je vhodná pri príprave kurčiat, teľacieho mäsa, darov mora a i. Známe je pesto – talianska omáčka zložená z mletej čerstvej bazalky, cesnaku, orechov, parmezánu a soli – používanej na cestoviny i na ochutenie paradajkových a zeleninových polievok.

Talianske pesto č.1 (na cestoviny pripravované s paradajkovou omáčkou)
3 viazaničky bazalky, 4 strúčiky cesnaku, 100 g píniových jadier (možno nahradiť vlašskými orechmi), 75 g čerstvo nastrúhaného parmezánu, soľ, 6 rajčiakov, čerstvo zomleté korenie
Bazalku umyjeme, osušíme a otrháme lístky. Cesnak ošúpeme a rozpolíme, niekoľko bazalkových lístkov odložíme na ozdobenie, ostatné spolu s cesnakom a orieškami rozdrvíme v mixéri (Kuchár  bez čapice - Jamie Oliver tvrdí, že bazalku treba „rozbiť“ v mažiari). Pridáme parmezán a štipku soli, postupne prikvapkávame 100 mL olivového oleja a všetko dobre premiešame. Paradajky umyjeme, ošúpeme, zbavíme jadierok a pokrájame na malé kocky. Vo veľkom hrnci zohrejeme maslo, paradajky na ňom podusíme, pridáme 6 polievkových lyžíc pripravenej zmesi, dosolíme a dokoreníme. Uvarené cestoviny primiešame do paradajok s pestom a krátko ohrejeme. Pred podávaním posypeme parmezánom a bazalkovými lístkami. Zvyšok pesta odložíme v uzatvorenej nádobe do chladničky, kde vydrží niekoľko dní.

Talianske pesto č. 2 (na cestoviny s „bielymi“ omáčkami s hubami, darmi mora a pod.)
2 strúčiky cesnaku, 3 viazaničky petržlenovej vňate a bazalky, 50 g vlašských alebo lieskových orechov, 3 polievkové lyžice sezamových semienok, 1 lyžica citrónovej šťavy, 100 mL oleja, 70 g tvrdého strúhaného syra, soľ
Cesnak a vňať očistíme a spolu s orechmi opraženými nasucho nadrobno nasekáme. Do mixéra dáme cesnak, vňať petržlenu a bazalky, orechy, sezamové semienka, citrónovú šťavu, olej, nastrúhaný syr a mixujeme tak dlho, kým nezískame krémovitú kašu. Ak je hustá, pridáme olej. Uvarené cestoviny (samotné alebo obohatené o huby alebo o „dary mora“ udusené na masle) premiešame s pestom. Pred podávaním môžeme pokrm ešte vylepšiť tým, že ho na tanieri posypeme opraženými sezamovými semienkami a posekanou petržlenovou vňaťou.

Zdroj: recepty.netcabinet.net/adobe/bylinky.pdf

Verím, že táto príručka pomôže si rozšíriť svoj obzor o tejto rastlinke. A ešte veľmi dôležitá rada: aj ju kupujete v supermarketoch ako aj tesco, treba ju podľa možnosti presadiť, lebo inak Vám do 2 týždňov uhynie. Je to tým že tá bazalka má husté korene a už nevie z čoho nasávať živiny :)

P.S.:Prednedávnom som sa dočítal, že sa bazalka dá rozmnožovať aj odrezkami. Stačia nám aj 5-10 cm dlhé odrezky, ktoré dáme do vody. Vodu možno po 2 dňoch meniť, ale ja som iba pravidelne dopĺňal. Približne do 1 týždňa sa nám vytvoria korienky a následne môžeme mladé rastlinky zasadiť do kyprej pôdy. Ja som to tiež vyskúšal. Prajem veľa úspechov! ;)