Rozmarín

Dnes ma zaujala ďalšia bylinka, a to rozmarín. Dozvedel som sa 2 veci: máme ju aj my, čo ma nesmierne teší zároveň aj samé zaujímavosti, s ktorými sa chcem podeliť.

Rozmarín lekársky (lat. Rosmarinus officinalis)

Rozmarín lekársky je vždyzelený vytrvalý ker až 2 m vysoký, jeho domovom je juhozápadné Stredomorie. Pestuje sa od staroveku a bol zasvätený bohyni Venuši ako symbol lásky a vernosti. Preto sa doteraz používa pri svadbách. Používal sa taktiež ako dezinfekčný prostriedok vo väzniciach, v dobe moru sa nosila vetvička zavesená na krku. Je známych veľa povier, ale sú v nich aj zrnká pravdy. Rozmarín u nás môžeme pestovať ako izbovú rastlinu, ktorá môže byť cez leto vonku. Potrebuje veľmi svetlé a teplé miesto. Je citlivá na mráz nad -5 stupňov. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako živý plot. Treba ho udržiavať v mierne vlhkej pôde. Najlepšie sa rozmnožuje zrelými, asi 10 cm odrezkami z výhonkov. Zakoreňujeme ho vo vlhkom piesku alebo vo vode. Dá sa taktiež množiť zo semena. Čerstvé výhonky sa trhajú priebežne, nesmú sa otrhať príliš, najviac do tretiny výhonku. Konce výhonkov treba strihať a pekne tvarovať, aby rastlina získala pekný tvar. Nové výhonky vyženie vo februári. Listy obsahujú až 3% mnohozložkovej silice gáfrovej vône, flavonoidy, horčinu, triesloviny a ďalšie látky. Zaujímavý je vysoký obsah vápnika, organizmom dobre vstrebateľný. 

Zdravotníctvo: Rozmarín je liečivá rastlina. Čaj pripravujeme z polievkovej lyžice rozmarínu, ktorú zalejeme 3 dl vriacej vody. Pomáha pri nervovom vypätí, pri bolestiach hlavy, celkovo ukľudňuje a pôsobí proti stresu. Podporuje krvný obeh. Podporuje trávenie, obmedzuje rast baktérií, je močo- a žlčopudný, a preto sa používa pri príprave jedál s vyšším obsahom tuku. Masti pôsobia proti reumatickým bolestiam, nálev sa taktiež používa ako kloktadlo. Dáva sa
i do voňavých vrecúšok pre pokojný spánok i k prevoňaniu miestností, do vonných zmesí (potpourri). Používa sa i do skríň na odpudzovanie hmyzu a pri aromatizácii bielizne.

V kuchyni: Na použitie v kuchyni trháme mladé listy pred rozkvitnutím a sušíme v tieni. Inak pre okamžitú potrebu používame mladé lístky počas celého roka. Používajú sa v menších dávkach – do pokrmu pre 4 osoby stačí lyžička lístkov. Koreníme baranie a bravčové mäso, ryby, jahňacinu, pridávame k cuketám, baklažánu, paradajkovým pokrmom, na pizzu, cestoviny, varené zemiaky, na mleté mäsá, do cestíčok na vyprážané ryby a zeleninu. Chutí i v divine, sviečkovej na smotane, používa sa pri grilovaní, na aromatizáciu ocotov a olejov. Chuť i aróma sú veľmi výrazné, hodia sa do zmesí s cesnakom, cibuľou, levanduľou. Býva súčasťou zmesí korenia, napr. provensálskeho. Do ho pokrmov pridávame až tesne pred dokončením, aby silica nevyprchala. Rozmarín vo väčších dávkach pôsobí opojne. 

Zdroj: recepty.netcabinet.net/adobe/bylinky.pdf

Estragón

V poslednej dobe ma zaujalo umenie francúzskej kuchyne, a zistil som, že hojne používajú bylinku, ako korenie, menom estragón alebo ináč palina dračia. Podarilo sa mi ju zohnať v sušenej drvenej forme, najprv z Maďarska, neskôr som horko ťažko objavil aj v Tescu. Bude to spôsobené tým, že v našich končinách sa v dnešnej dobe málo používa, hoci v minulosti bola z jedným obľúbených   korení. Ja už poznám jej úžasnú chuť v pokrmoch, pripravených v kombinácii s kuraťom, šampiňónmi alebo v rôznych omáčkach i omelete. A to je dôvod prečo je reč o tejto úžasnej bylinke v tomto článku.

Palina dračia (lat. Artemisia dracunculus L.)

Estragón, alebo palina dračia (lat. Artemisia dracunculus L., angl. Tarragon) je dvojročná rastlina z čeľade Astrovité pochádzajúca zo strednej Ázie. Je dôležitým korením v tureckej, arménskej a balkánskej kuchyne. Z európskych kuchýň je naviac obľúbená už v spomínanej francúzskej, najmä pre svoju rafinovanú príchuť po aníze.

Existujú dva veľmi príbuzné druhy: Artemisia dracunculoides, tzv. ruský estragón, rozmnožuje sa semenami, ktoré u nás bežne dostať v semenárskych obchodoch. Je veľmi robustný, vitálny ale chuť po aníze nie je veľmi výrazná. Dosahuje výšku okolo l metra, pre potrebu rodiny postačia maximálne 1 –2 sadenice, rozsadené na vzdialenosť aspoň 50 cm. 

Druhý estragón, Artemisia dracunculus, tzv. pravý estragón, je aromatickejší, má tmavozelené listy (dôležitý znak) ale je o niečo menej odolný voči chladu a rozmnožuje sa len koreňovými výbežkami (semenami nie). Vyžaduje slnečné stanovište a pravidelnú zálievku, najmä v suchom období. V záhrade v priaznivých podmienkach vyrastá aj do výšky 150 cm, na balkóne vo väčšom kvetináči 60 – 70 cm. Na priebežné použitie sa zbierajú jednotlivé lístky, na sušenie horná polovica výhonkov v čase kvitnutia. Dôležité je jesenné zrezanie výhonkov 10 cm nad zemou, u pravého estragónu aj prikrytie slamou alebo iným materiálom na ochranu pred mrazom.

Zdravotníctvo: Estragón obsahuje jód, minerálne soli, vitamín A a C. Čaj z estragónu prečisťuje obličky a zvyšuje chuť do jedla.

V kuchyni: je výborný na ochutenie polievok, hydiny, rybacích a divinových pokrmov, pečenej baraniny a jahňaciny, prívarkov zo zeleného hrášku, fazuľky a zemiakov. Všeobecne je špeciálnym dochucovadlom okyslených jedál a pripravuje sa z neho vynikajúci estragónový ocot. Pripravuje sa tak, že sa na estragónové lístky, vložené do sklenenej nádoby naleje toľko octu, aby boli zakryté a po niekoľkých dňoch, keď ocot prevezme vôňu estragónu, precedí sa cez jemné sitko a používa ako dochucovadlo do polievok, omáčok a podobne tam, kde sa používa obyčajný ocot. Výnimočnú príchuť dodá estragón vaječnej omelete so zemiakmi, miešaným vajciam a napríklad aj žemľovej plnke pri pečení hydiny. Nadrobno nakrájané lístky estragónu zamiešané do obyčajnej horčice, dokážu ozvláštniť túto tradičnú prílohu k párkom podobne, ako to dokáže v horčici strúhaný chren. Dochucovať ním treba opatrne kvôli intenzívnej chuti. Vo Francúzsku si môžete bežne k vodke objednať kocky ľadu, v ktorých sú „uväznené“ estragónové lístočky. 

Zdroj: http://recepty.netcabinet.net/adobe/bylinky.pdf