Pred týždňom som dostal planty bazalky, tak som samozrejme vygooglil
ako sa pestuje. A narazil som na problém, ako obvykle, keď niečo vyhľadávam
– masa informácií a teraz zvážiť ktoré sú pravdivé. Tak som si prečítal rôzne články, diskusie,
príspevky, skúsenosti od iných pestovateľov. Asi najdokonalejšie je nasledovná:
Bazalka pravá (lat. Ocimum basilicum)
Bazalka je považovaná za najobľúbenejšiu kuchynskú bylinku. Patrí do čeľade hluchavkovité. Pochádza z Afriky a Ázie, kde ju pokladajú za "rastlinu s nebeskou silicou" a majú k nej, takpovediac kultový vzťah. Indovia napríklad na bazalku prisahajú. Bazalka údajne vyrástla okolo Ježišovho hrobu po jeho zmŕtvychvstaní a tak z nej niektoré grécke ortodoxné cirkvi pripravujú svätené vody a črepníky s bazalkou umiestňujú k oltárom. Na Mexickom vidieku ju zasa nosievajú vo vreckách, aby mali dostatok peňazí. V marci treba z osiva predpestovať sadeničky a von na slnečné miesto, na vzdialenosť 15 -20 cm, vysadzovať až po jarných mrazoch v polovici mája. Možno ju ale dorábať aj počas celého roka z priamych výsevov na teple a svetle s dostatkom vlahy, aj na obločnej doske v kvetináčoch. Pôda nesmie vyschnúť, polievať denne inak budú listy horkastej chuti, stonka zdrevnatie. Na kuchynské použitie trháme čerstvé lístky v priebehu celého roka. Na sušenie odrezávame byle asi 5 cm od zeme na začiatku kvitnutia, aby mohli znova obrásť. Ako korenie bazalku používame čerstvú alebo sušenú, alebo nasekanú zmiešame so soľou a olivovým olejom a uložíme, prípadne zamrazíme. Bazalka obsahuje okrem výrazne voňavej silice a ďalších zložiek aj organické kyseliny, v čerstvom stave aj vitamín C, karotén a enzýmy, ako aj minerálne látky, najmä veľa draslíka, vápnika, horčíka a ďalších látok. Čerstvé lístky bazalky s ich sladko korenistou chuťou a vôňou pripomínajúca klinčeky sú nenahraditeľné pri príprave mnohých jedál z oblasti stredozemného mora. Bazalka je výborná na čerstvých rajčiakoch, pokvapkaných olivovým olejom a hodí sa aj do varených jedál s rajčiakmi. Ozvláštňuje chuť ryžových šalátov a skvele dopĺňa chuť jedál z tekvice, cukini, fazule, húb. Jej výraznú chuť neprehluší ani cesnak a spolu sním je hlavnou koreniacou zložkou klasickej talianskej omáčky na cestoviny, tzv. pesta (recept na konci článku). Čerstvé lístky si uchovajú aromatickosť, ak ich uložíme do oleja.
Zdravotníctvo: Obsahové zložky bazalky majú výrazný účinok na dobré trávenie, proti nadúvaniu, sú protikŕčové, pôsobia ukľudňujúco na črevný trakt, na vylučovanie tráviacich štiav a proti zápalom, pri poruchách trávenia po dlhodobom užívaní liekov. Bazalka je vhodná pri odtučňovacích kúrach, podporuje vylučovanie nežiaducich zbytkov z organizmu. Zmierňuje stavy po chemoterapii. Taktiež osviežuje dych, aromatické zložky pôsobia na ukľudnenie a zlepšenie nálady. Čaj z bazalky sa používa na posilnenie žalúdka, na zvýšenie chuti do jedla, proti plynatosti, pri žalúdočnej infekcii, na zmiernenie kašľa, na upokojenie nervov, ako močopudný prostriedok, pri zápale obličiek. Zvonka sa používa na gargalizovanie a na vyzrievanie vredov. Taktiež sa používa v pleťovej a vlasovej kozmetike pre svoje antibakteriálne účinky.
V kuchyni: uplatňuje sa jej skvelá vôňa po mäte piepornej, klinčekoch, tymiáne alebo i po ružiach. Je korením zeleninových a paradajkových omáčok, zvlášť sa odporúča jej súčasné použitie s cesnakom a olivovým olejom. Hodí sa do šalátov, syrov, pokrmov z mletého mäsa, na pizzu, do fazule, nakladaných uhoriek, cestovín a vaječných pokrmov. Používa sa do bylinných ocotov, olejov, masla, majonéz a pomazánok. Je vhodná pri príprave kurčiat, teľacieho mäsa, darov mora a i. Známe je pesto – talianska omáčka zložená z mletej čerstvej bazalky, cesnaku, orechov, parmezánu a soli – používanej na cestoviny i na ochutenie paradajkových a zeleninových polievok.
Talianske pesto č.1 (na cestoviny pripravované s paradajkovou omáčkou)
3 viazaničky bazalky, 4 strúčiky cesnaku, 100 g píniových jadier (možno nahradiť vlašskými orechmi), 75 g čerstvo nastrúhaného parmezánu, soľ, 6 rajčiakov, čerstvo zomleté korenie
Bazalku umyjeme, osušíme a otrháme lístky. Cesnak ošúpeme a rozpolíme, niekoľko bazalkových lístkov odložíme na ozdobenie, ostatné spolu s cesnakom a orieškami rozdrvíme v mixéri (Kuchár bez čapice - Jamie Oliver tvrdí, že bazalku treba „rozbiť“ v mažiari). Pridáme parmezán a štipku soli, postupne prikvapkávame 100 mL olivového oleja a všetko dobre premiešame. Paradajky umyjeme, ošúpeme, zbavíme jadierok a pokrájame na malé kocky. Vo veľkom hrnci zohrejeme maslo, paradajky na ňom podusíme, pridáme 6 polievkových lyžíc pripravenej zmesi, dosolíme a dokoreníme. Uvarené cestoviny primiešame do paradajok s pestom a krátko ohrejeme. Pred podávaním posypeme parmezánom a bazalkovými lístkami. Zvyšok pesta odložíme v uzatvorenej nádobe do chladničky, kde vydrží niekoľko dní.
Talianske pesto č. 2 (na cestoviny s „bielymi“ omáčkami s hubami, darmi mora a pod.)
2 strúčiky cesnaku, 3 viazaničky petržlenovej vňate a bazalky, 50 g vlašských alebo lieskových orechov, 3 polievkové lyžice sezamových semienok, 1 lyžica citrónovej šťavy, 100 mL oleja, 70 g tvrdého strúhaného syra, soľ
Cesnak a vňať očistíme a spolu s orechmi opraženými nasucho nadrobno nasekáme. Do mixéra dáme cesnak, vňať petržlenu a bazalky, orechy, sezamové semienka, citrónovú šťavu, olej, nastrúhaný syr a mixujeme tak dlho, kým nezískame krémovitú kašu. Ak je hustá, pridáme olej. Uvarené cestoviny (samotné alebo obohatené o huby alebo o „dary mora“ udusené na masle) premiešame s pestom. Pred podávaním môžeme pokrm ešte vylepšiť tým, že ho na tanieri posypeme opraženými sezamovými semienkami a posekanou petržlenovou vňaťou.
Zdroj: recepty.netcabinet.net/adobe/bylinky.pdf
Verím, že táto príručka pomôže si rozšíriť svoj obzor o tejto rastlinke. A ešte veľmi dôležitá rada: aj ju kupujete v supermarketoch ako aj tesco, treba ju podľa možnosti presadiť, lebo inak Vám do 2 týždňov uhynie. Je to tým že tá bazalka má husté korene a už nevie z čoho nasávať živiny :)
P.S.:Prednedávnom som sa dočítal, že sa bazalka dá rozmnožovať aj odrezkami. Stačia nám aj 5-10 cm dlhé odrezky, ktoré dáme do vody. Vodu možno po 2 dňoch meniť, ale ja som iba pravidelne dopĺňal. Približne do 1 týždňa sa nám vytvoria korienky a následne môžeme mladé rastlinky zasadiť do kyprej pôdy. Ja som to tiež vyskúšal. Prajem veľa úspechov! ;)
